Bc. práce AZS

Marek Bartovič – Estetický a
kreatívny dopad digitálnej produkcie na výsledné audiovizuálne dielo (bakalárska práca)

Koncom devätnásteho storočia sa začal rozvíjať nový druh
umenia – film. Primárne bol koncipovaný ako vizuálny zážitok, ale preniesol sa
cez tento zámer, až kým koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia
nezakomponoval do vyjadrovacieho spôsobu aj auditívnu zložku – zvuk.

Počiatočné problémy so snímaním a následným spracovaním
zvuku sa časom vytrácali – technológie sa zlepšovali, pribúdali všemožné
kreatívne doplnky vo forme efektov a umeleckých spracovaní, no samozrejme sa
patričným spôsobom rozvíjala aj technika – zvuk začal nadobúdať nový rozmer pri
príchode sterea (tzv. viackanál), následne surroundu, záznam
prešiel cestu od optického, magnetického, až po digitálny harddiskový. Tento
vývoj sprevádzal neodlúčiteľný a nepochybne jeden z najdôležitejších
okamihov diania vo svete hudby a filmu – digitalizácia. Prechod z analógových
strojov, záznamov, spracovaní, odloženie nožníc a uchopenie myši načal novú éru
spracovania (nie len) zvuku. Táto zmena ale vyžadovala i radikálne iný prístup
ku spracovaniu zvuku nie ako ku fyzickej zložke, ale práve k estetickým,
obsahovým a vyjadrovacím prvkom. Celkový prístup ku zvukom ako takým
vyžadoval zmenu v myslení, v analytickom a praktickom.

Práve
analýza problematiky spracovania audio záznamu je náplňou tejto bakalárskej
práce.

(Výňatok z práce)

Tobiáš Potočný – DAW vo filmovej a
televíznej postprodukcii (bakalárska práca)

Skratku DAW z anglického Digital Audio Workstation môžeme
do slovenčiny voľne preložiť ako digitálne zvukové pracovisko. Čo sa však za
týmito tromi písmenami naozaj skrýva? Pod pojmom DAW sa dá predstaviť čokoľvek
od obyčajného kancelárskeho počítača s potrebným softvérovým (často nelegálnym)
vybavením a lacnou sadou reproduktorov až po špičkové digitálne štúdio
umožňujúce komplexnú zvukovú postprodukciu na profesionálnej úrovni. A tým by
som sa v tejto práci chcel ďalej zaoberať.

Práca ponúka pohľad na možnosti digitálneho zvukového
štúdia z pozície zvukového majstra pri filmovej alebo televíznej
postprodukcii. Čitateľa by mala oboznámiť s problematikou digitálneho
spracovania zvuku a naviesť ho na cestu ako efektívne využívať široké možnosti
ponúkajúce sa v tejto oblasti.

(Výňatok z práce)

Martin Čuvaj – Snímanie sláčikových
nástrojov (bakalárska práca)

Na Slovensku ani v Čechách už dlho nevyšla práca, ktorá by
sa venovala snímaniu hudobných nástrojov. Existujúce práce sú ešte z obdobia, v
ktorom úplne postačovali monofónne nahrávky. Dnes je však situácia iná, snímať
napr. celý sláčikový orchester jedným mikrofónom už jednoducho nestačí. Aspoň
čiastočne sa preto pokúsim vyplniť túto medzeru mojou bakalárskou prácou. Pretože
som si vybral tému úzko zameranú len na snímanie sláčikových nástrojov, mohol
som sa v práci venovať týmto nástrojom podrobnejšie.

Práca je určená širokému okruhu čitateľov, od študentov
vysokých, resp. odborných stredných škôl až po skúsených profesionálov. Snáď aj
oni v nej nájdu niečo nové a zaujímavé. Aby bola práca zrozumiteľnejšia,
obsahuje množstvo obrázkov a zvukových ukážok.

(Výňatok z práce)

Róbert Szabó – Porovnávanie rozhlasu
a televízie z hľadiska zvukovej tvorby a zvukovej dramaturgie (magisterská práca)

Na vývoj spoločnosti v 20. storočí mali obrovský vplyv dve
elektronické masovokomunikačné prostriedky: rozhlas a televízia. Pomocou nich
sa svet neustále zmenšoval. Ľudia si postupne zvykli na to, že presne vedia, čo
sa deje na druhej strane zemegule. Význam rozhlasu a televízie sa ale
nevyčerpal len v urýchľovaní toku informácií, ale postupne vzniklo nové umenie.
Rozhlasové a televízne umenie má svojich predchodcov vo filme, divadle,
literatúre, od ktorých veľa čerpal, ale postupne sa od nich osamostatnil. Od
polovice 20. storočia môžeme hovoriť o samostatnom rozhlasovom a
televíznom umení. Aj tieto umenia, ako každé iné umenie, majú svoje vyjadrovacie
prostriedky a svoj jazyk.

Úlohou mojej práce je rozbor týchto vyjadrovacích
prostriedkov so zameraním sa na zvuk. Zvuk je doménou rozhlasu, ale existoval
od samého začiatku aj v televízii. Televízia na rozdiel od filmu sa nezrodila
nemá. Za predchodcu televízie okrem filmu môžeme považovať aj rozhlas. Televízia
a rozhlas sa vyvíjali relatívne nezávisle od seba, preto existujú určité rozdiely
aj vo zvukovej dramaturgii týchto dvoch elektronických médií. V tejto práci by
som chcel poukázať na niektoré rozdiely televízneho a rozhlasového zvuku.
Vychádzať budem z vlastnej rozhlasovej a televíznej praxe a z odbornej
literatúry.

(Výňatok z práce)