Publikácie, učebné texty

Filmová pamäť. Orálna história ako medzigeneračný dialóg

Elektronická príručka určená (nielen) pre potreby školského projektu Oral history – Audiovizuálne záznamy pamätníkov slovenskej kinematografie. Vychádza z Metodicko-technického manuálu (2014), ponúka podrobnú genézu projektu, ktorý na FTF VŠMU existuje už desať rokov, a podobne popísané jednotlivé fázy projektu (aj s textovými a obrazovými ukážkami). Najrozsiahlejšia kapitola Filmová pamäť je zložená zo šiestich tematických okruhov (Cesta k filmu, Ženy od filmu, Cenzúra, August 1968, Normalizácia, Zánik Koliby), vyskladaných z päťdesiatich autorizovaných rozhovorov. Poslednú časť publikácie tvoria názory historikov, študentov a respondentov, ktoré si vytvorili na základe osobnej skúsenosti s projektom, ohlasy a citácie a literatúra k metóde oral history.

Autorky: Eva Filová, Zuzana Mojžišová. Vydala FTF VŠMU 2018. Publikácia bola zrealizovaná s finančnou podporou MŠVVaŠ SR, KEGA č. 001VŠMU-4/2017.

Na stiahnutie: FILMOVÁ PAMÄŤ – elektronická príručka

 

Obrazy (proti) extrémizmu

Textová príručka (booklet) k dvojDVD. Zostavila: Eva Filová. FTF VŠMU 2017.

Príručka je určená najmä stredoškolským študentom a pedagógom. Pozostáva z 8 odborných textov k 16 krátkym slovenským filmom zoradeným do ôsmich tematických okruhov, ktoré sa dajú využiť ako názorný doplnkový materiál na hodinách dejepisu, občianskej náuky, náboženstva, etiky… Zámerom projektu je posilnenie historického povedomia mladých ľudí, scitlivenie vnímania a porozumenia starým aj novým audiovizuálnym reprezentáciám kľúčových tém dotýkajúcich sa problematiky extrémizmu: mediálnej manipulácie, rasovej a etnickej neznášanlivosti, nacionalizmu, holokaustu, politickej moci, strachu zo sexuality a inakosti, náboženskej intolerancie a života v exile. Každú tému zastupuje dvojica filmov, ktorá funguje na báze medzigeneračného dialógu: dokumentárny (hraný) film vyrobený v profesionálnych podmienkach v rokoch 1946 až 1989 a (ex)študentský film Filmovej a televíznej fakulty VŠMU vytvorený po roku 1995.
Autorkami textov sú: Eva Filová, Monika Mikušová, Katarína Mišíková a Zuzana Mojžišová.
Príručka vznikla v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a vďaka podpore Audiovizuálneho fondu.

Na stiahnutie: DVD booklet Obrazy proti extrémizmu

 

Obalka Filmova vychova RGB

Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl

Texty v príručke sú rozdelené do viacerých tematických okruhov, postupne zoradených od všeobecných a prehľadových textov, venovaných napríklad potrebe a spôsobom, ako a prečo rozumieť filmu, začiatkom kinematografie či základným prvkom filmovej reči, cez poukázanie na vzťah filmu a výtvarného umenia, filmu a zvuku, či filmu a literatúry, až k zložitejším a špecifickým témam, ako je vzťah kinematografie a ideológií, či spôsob, akým funguje rétorika propagandistických dokumentárnych filmov. Zvláštna pozornosť bola venovaná slovenským
reáliám, s ktorými pracuje takmer polovica textov. Čitatelia príručky v nej tak nájdu aj sumarizujúci pohľad na súčasnú slovenskú hranú, dokumentárnu i animovanú tvorbu, ale aj pohľad do histórie v podobe dvoch kapitol o osobnostiach slovenského filmového exilu. Príručku zostavila: Monika Mikušová (2016). Projekt bol podporený MŠVVaŠ SR, KEGA č. 003VŠMU-4/2014.

Filmová výchova – elektronická príručka

 

Kapitoly z dejin svetoveho filmu RGB

Kapitoly z dejín svetového filmu

Elektronické skriptá k dejinám svetového filmu sú reakciou na špecifické požiadavky teoretickej prípravy poslucháčov bakalárskeho stupňa štúdia v realizačných ateliéroch Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Nejde o dejiny filmu, ale o prehľadovú publikáciu, ktorá má prístupnou formou študentom pomôcť zorientovať sa v kľúčových trendoch, udalostiach a osobnostiach od počiatkov filmu po prelom 60. a 70. rokov. Ide teda o akési vedomostné minimum, ktoré musí každý zvládnuť na to, aby dokázal svoju profesiu vykonávať s patričným intelektuálnym zázemím. Samozrejme, teoretické poznatky nemôžu nahradiť umelecký talent a originalitu, technickú zručnosť či organizačné schopnosti. Ale môžu budúcim filmárom pomôcť vnímať médium, ktorému vládnu, v súvislostiach a pomôcť im tak odkryť novú dimenziu ich remesla. Od našich študentov chceme oveľa viac ako nájdu v týchto kapitolách. Chceme skutočne hlboké znalosti z dejín kinematografie, ktoré môžu vzísť jedine zo zanieteného pozerania starých filmov a čítania najrôznejších materiálov. Chceme od nich samostatný úsudok, schopnosť analýzy a interpretácie, chápanie vecí v kontextoch. Skrátka, chceme od nich nadšenie pre filmy, ktoré dnes patria ku kultúrnemu dedičstvu. Tým, čo sa chcú v cinefilnom nadšení slobodne odviazať, ponúkame štartovaciu dráhu, ktorá ich nasmeruje k relevantným témam. A tým, čo sa chcú držať pri zemi, zase dávame k dispozícii mapu ich povinného okruhu dejinami filmu a predstavu o požadovaných vedomostiach k skúškam. Skriptá napísali: Katarína Mišíková, Eva Filová a Monika Mikušová (2015). Vznik skrípt podporil Audiovizuálny fond.

Skriptá na stiahnutie

 

ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV

ORAL HISTORY – Metodicko-technický manuál

Elektronická príručka pre potreby školského projektu Oral history – Audiovizuálne záznamy pamätníkov slovenskej kinematografie a Online lexikón slovenských filmových tvorcov – dopĺňanie dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie. Obsahuje charakteristiku projektu a jednotlivé prípravné (výskum, protokol o výskume, kontakt, otázky) a realizačné fázy (nakrúcanie, strih, prepis rozhovoru, protokol o rozhovore, autorizácia, archivovanie), literatúru a ďalšie užitočné odkazy. Autorkami manuálu sú Eva Filová a Zuzana Mojžišová (2014). Projekt bol podporený MŠVVaŠ SR, KEGA č. 006VŠMU-4/2012.

Manuál na stiahnutie

 

ciel

Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu

Martin Ciel: Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu. VŠMU 2011.
V texte skúma rôzne spôsoby chápania pohyblivého obrazu. Po všeobecných definíciách, popise inštitútu obrazu a jeho charakteristike spolu s charakteristikou mentálnych obrazov a transfigurácie pri vnímaní obrazu nasleduje historický prehľad chápania pohyblivého obrazu, jeho spájania a jeho interpretácií. Tieto dávajú metodologické možnosti pre rôzne spôsoby analýzy filmového diela, ktoré sa často vzájomne dopĺňajú, operujú na hraniciach či križovatkách, ponúkajú nové pohľady na film. Ich popis tvorí záverečnú časť. Text je koncipovaný ako prehľadovo-informačný, skoro encyklopedický výkladový text  vhodný pre študentov filmových škôl.

Metódy a možnosti analýzy na stiahnutie


Publikácie

Slovenský film v roku 2017

Zuzana Mojžišová (ed.): Slovenský film v roku 2017. Zborník hodnotiacich príspevkov z Týždňa slovenského filmu 2017. Slovenský filmový ústav, Slovenská filmová a televízna akadémia, VŠMU 2018.

V zborníku nájdete referáty o hranom filme (Zuzana Mojžišová, Radovan Holub), dokumentárnom filme (Mária Ferenčuhová, Andrea Slováková), animovanom filme (Eva Šošková, Juraj Krasnohorský) aj filmovej kritike (Katarína Mišíková, Martin Ciel).

„Načo nám je každoročný prieskum fungovania domácej filmovej vedy a kritiky? A prečo sú dôležité pravidelné bilancie výsledkov slovenskej audiovizuálnej tvorby? Pretože sa v nich môže zračiť správne/nesprávne fungovanie inštitúcií – od MK SR cez SFÚ, AVF, RTVS, školstva, ale aj živého alebo umŕtveného producentského, produkčného, tvorivého a distribučného zázemia, kvality profesionálnej pripravenosti výroby, pripravenosti k domácej či zahraničnej spolupráci, vzťahu k divákom, k návštevnosti, k domácim a zahraničným festivalom, k témam, ku všetkému kinematografickému a audiovizuálnemu, lebo bola urobená kreatívna práca, ktorá má zmysel. Aj výročné hodnotenia sú prácou, ktorú treba urobiť. Bez ohľadu na prítomnosť a záujem tvorcov. Hodnotenie isto nemá atraktivitu zábavného kvízu Modrý pondelok, ale aj takéto – možno trochu komunitné verejné uvažovanie o slovenských filmoch – nás baví.“

Jelena Paštéková v úvode zborníka príspevkov, ktoré odzneli na Týždni slovenského filmu 2018

 

Hľadanie nového priestoru. Peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika

Eva Filová, Václav Macek (eds.): Hľadanie nového priestoru. Peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika. FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, Slovenský filmový ústav, Slovenská filmová a televízna akadémia 2018.

Impulzom pre zborník príspevkov bol seminár venovaný zakladateľovi slovenskej filmovej vedy Petrovi Mihálikovi, ktorý sa uskutočnil 3. apríla 2017 v rámci Týždňa slovenského filmu. Autormi odborných, historických, teoretických i spomienkových textov sú Mihálikovi priatelia, kolegovia, študenti aj jeho nasledovníci: Václav Macek, Eva Filová, Andrej Turčan, Zdeněk Smejkal, Ladislav Volko, Vladimír Mlčoušek, Jelena Paštéková, Viera Langerová, Jana Wild, Martin Šulík, Dušan Trančík, Martin Ciel, Martin Palúch, Katarína Mišíková a Peter Ulman. Obrazovú prílohu tvoria doposiaľ nezverejnené fotografie z rodinného archívu, písomnosti, posudky, fotografie zo SFÚ a súkromných archívov.

 

Slovenský film v roku 2016

Jana Dudková, Katarína Mišíková (eds.): Slovenský film v roku 2016. Zborník hodnotiacich príspevkov z Týždňa slovenského filmu 2016. VŠMU, Slovenská filmová a televízna akadémia, SFÚ 2017.

Zborník príspevkov, ktoré odzneli v rámci panelových diskusií k slovenskému hranému, dokumentárnemu a animovanému filmu a k filmovej vede a publicistike v apríli 2017 počas Týždňa slovenského filmu. Autormi príspevkov sú: Václav Macek, Michal Michalovič, Martin Palúch, Tomáš Hučko, Eva Šošková, Maroš Brojo, Eva Filová, Peter Ulman a úvodný text pripravila moderátorka podujatia Jelena Paštéková.

Vznik publikácie podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0797-12.

 

Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media

Jana Dudková, Katarína Mišíková (eds.): Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media. VŠMU, SAV, Bratislava 2016.

Kolektívna monografia v anglickom jazyku sa venuje industriálnym, estetickým a technologickým transformáciám, ktorými prešli post-socialistické kinematografie a mediálny priemysel po páde železnej opony. Prináša súbor desiatich štúdií rešpektovaných filmových a mediálnych teoretikov zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Srbska, Bulharska, Rumunska a USA, zameraných na čiastkové problémy transformačných procesov, ktoré prinášajú široké spektrum tém od problémov odštátnenia socialistických kinematografií a vytvorenia inštitucionálneho a ekonomického rámca systematickej podpory z verejných zdrojov, cez hľadanie nových ciest poetiky po páde ideologických kritérií tvorby, žánrové otázky o vzťahu populárneho a artového filmu, až po nové výzvy digitálnych platforiem distribúcie audiovizuálnych obsahov i vplyv kinematografie na kolektívnu pamäť národov a miest.

Kniha vzišla z diskusií iniciovaných na piatom ročníku konferencie Screen Industries in East-Cental Europe, ktorá sa konala roku 2015 na pôde FTF VŠMU, a je čiastkovým výstupom výskumného projektu APVV-0797-12.

 

Martin Ciel_Film a politika_obalka.inddFilm a politika. Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989

Martin Ciel: Film a politika. Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989. Vlna / Drewo a srd, Bratislava 2017.

Monografia skúma, ako a akými spôsobmi sa politika prejavovala v rôznych abnormálnych, neštandardných politicko-spoločenských situáciách a režimoch, ktoré existovali na Slovensku v rokoch 1939 až 1989. Akým spôsobom propaganda politickú ideológiu verbalizovala či zobrazovala, pričom propaganda je tu chápaná ako skrytá manipulácia s významami, symbolmi alebo emóciami s účelom ovplyvniť adresáta a vyvolať konkrétne predstavy a asociácie smerujúce k súhlasu s ideologickým zámerom.
Monografia metodicky dekonštruuje taktiky a stratégie vzniku základných modelov propagandy. Opisuje ich formálne štruktúry a pôsobenie v kinematografii hranej, ale v neposlednom rade aj v spravodajskom filme. S využitím analýzy niektorých príznačných významových motívov (uniforma, vlak…) sa sústreďuje na filmové zobrazenie ideológie a na jej referenčné pozadie.
Pretože to, ako a prečo sa tvoria významy filmových znakov, je najvážnejšou otázku filmovej semiotiky. A aj preto, lebo cez analýzu vplyvu politiky na umenie sa dá o vlastnej minulosti dozvedieť prekvapujúco mnoho.

 

Dejiny 2

Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969

Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie. SFÚ, FOTOFO / SEDF 2016. Druhé rozšírené vydanie prvého zväzku Dejín slovenskej kinematografie.

„Vydanie Dejín slovenskej kinematografie z roku 1997 sme začali pripravovať v roku 1992 na pôde Slovenského filmového ústavu – Národného kinematografického centra (SFÚ-NKC) ako príspevok k storočnici mechanizovanej múzy. Našu filmovú históriu sme odvíjali od prvých verejných predstavení na území vtedajšieho Uhorska. Posudzovateľ Pavel Branko vtedy položil otázku, či by sa kniha – vzhľadom na uhorské začiatky – nemala volať Dejiny kinematografie na Slovensku. Národno-identifikačné rámce ako základné metodologické východisko boli pre nás jedinou mysliteľnou možnosťou. Mali sme príležitosť sústrediť sa na nedostatočne zmapovaný región – na detailné skúmanie špecifického konkrétneho diania na Slovensku. Dnešná metodológia kladie dôraz na funkčne prepojený nadnárodný, multikultúrny celok, na výskum ekonomických, technologických, legislatívnych, mediálnych, produkčných, distribučných a ďalších súvislostí. Z tohto pohľadu sa môže zdať, že národno-identifikačné rámce nemuseli byť jedinou správnou voľbou, a určite je to pravda. Ale my sme nechceli písať dejiny európskej kinematografie s rôznymi príkladmi zo slovenského územia, ale naopak, dejiny slovenskej kinematografie s niektorými väzbami európskej kultúry na našu filmovú produkciu. Z celého radu štúdií, ktorých poznatky nám dnes pomohli prehodnotiť, resp. upresniť pozadie dobových zmien, by sme chceli vyzdvihnúť tie state, ktoré sa z odlišného zorného uhla pohľadu venovali rekonštrukcii prechodu od nemého k zvukovému filmu. Najmä tým, že do popredia postavili technicko-inžinierske aspekty kinematografie, ktoré v polovici deväťdesiatych rokov takmer nikto nebral na zreteľ. Až v ďalšom období rástlo vedomie toho, že produkcia je tesne zviazaná s medzinárodnými pravidlami výroby a lokálne odlišnosti nie sú natoľko podstatné ako nadnárodné modely napĺňania diváckych očakávaní.“

 

O ludoch a snoch

O ľuďoch a snoch

Zuzana Mojžišová: O ľuďoch a snoch. VŠMU, FOTOFO / SEDF 2016.
Knižka – v troch kapitolách (O slovenských filmoch, O českých filmoch, O zahraničných filmoch) – predstavuje chronologicky zoradený výber z autorkiných filmových recenzií z rokov 2009 až 2016, ktoré boli uverejňované najmä v časopise .týždeň a mesačníku film.sk.

 

 

Novyskfilm_A5

Nový slovenský film

Katarína Mišíková, Mária Ferenčuhová (eds.): Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská. VŠMU 2015.
Publikácia systematicky analyzuje vývoj slovenskej kinematografie posledných rokov v oblasti hraného, dokumentárneho, animovaného a študentského filmu, ako aj filmovej distribúcie a kritickej reflexie. Je doplnená o výberovú filmografiu, bibliografiu a prehľadové tabuľky so slovenskými majoritnými hranými, dokumentárnymi a animovanými filmami 2011 – 2015.

Nový slovenský film na stiahnutie

 

V4 DOK FILM

Dokumentárny film v krajinách V4

Mária Ferenčuhová (ed.): Dokumentárny film v krajinách V4. VŠMU 2014.
Kniha Dokumentárny film v krajinách V4 nie je len doplnkovým čítaním pre študentov rovnomenného predmetu. Prináša súhrnný pohľad na kontext  produkcie non-fiction v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky od roku 1945 až do súčasnosti. Nechýba v nej reflexia monopolnej štátnej výroby v Československu, Poľsku i Maďarsku ani pozvoľné transformácie produkčného prostredia a legislatívy v týchto krajinách na konci 80. a začiatku 90. rokov. No v prvom rade kniha prináša autorské štúdie o konkrétnych filmových dielach, ale aj žánroch a trendoch, ktoré určovali podobu stredoeurópskej dokumentárnej kinematografie za posledných 70. rokov.

 

Premyslanie o Romoch

Premýšľanie o filmových Rómoch

Zuzana Mojžišová: Premýšľanie o filmových Rómoch. VŠMU 2014.
Knižka sa v piatich kapitolách – Carmen, premeny príbehu; Tony Gatlif; Použiť či zneužiť?; Od radosti k uštipačnosti; U nás doma  – zamýšľa nad filmami, hranými aj dokumentárnymi, zahraničnými aj slovenskými, v ktorých vystupujú Rómovia či už ako hlavné alebo ako vedľajšie postavy. Okrem poučeného kritického filmologického pohľadu na jednotlivé vybrané tituly autorka priestor svojho uvažovania rozširuje aj o aspekty sociologické či politické.
Krásne to povedala Judith Butler: „Písanie môže byť jednou z ciest,  ako zmeniť to, čomu sa hovorí svet.“ „Nielen písanie, aj nakrúcanie“ – píše Zuzana Mojžišová na obálke knihy.

 

Eros_sexus_gender

Eros, sexus, gender v slovenskom filme

Eva Filová: Eros, sexus, gender v slovenskom filme. SFÚ 2013.
Knižka pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti. Skúma prvý filmový bozk (cez šatku) s prihliadnutím na okolnosti vzniku filmu Jánošík a stratégie zahaľovania, sleduje motívy previazané s erosom (tanec, snívanie, šialenstvo), export a import erotiky na konci 60. rokov, folkloristický erotizmus, mocenské praktiky, ktoré sa v 70. rokoch premietli do sexistického jazyka, rodové stereotypy pred a po roku 1989, zviditeľňovanie inakosti a homoerotickej lásky. Eros, sexus a gender tvoria jeden komplex: eros ako láska a pud života, sexus/sexualita ako biologická danosť, gender/rod ako sociokultúrna konštrukcia, u nás vstupujúca na scénu až po páde železnej opony.

 

Rozpravanie o rozpravani

Rozprávanie o rozprávaní

Jelena Paštéková: Rozprávanie o rozprávaní. SFÚ 2009.
Monografia sa zaoberá postavením rozprávania v dnešnej audiovizuálnej kultúre. Sleduje jeho teoretický a historický kontext z hľadiska literárnej a filmovej mediality a intermediality.

 

 

 

Mysl a pribeh

Mysl a příběh ve filmové fikci

Katarína Mišíková: Mysl a příběh ve filmové fikci. AMU, Praha 2009.
„Sledování narativní filmové fikce představuje mnohovrstevnou činnost poznávání a precizování již poznaného. Kniha Kataríny Mišíkové je určena čtenářům, kteří chtějí nahlédnout za prostou fascinaci filmovými příběhy, objasňuje problémy sugestivního působení filmové fikce v průsečíku mnoha oborů lidského poznání. Čerpá z kognitivních věd a zároveň se prostřednictvím neoformalistické větve filmové teorie vrací ke klasickým naratologickým koncepcím formalismu a strukturalismu. První část knihy vymezuje kontext kognitivní filmové teorie. Druhá analyzuje percepční, kognitivní a emocionální procesy, které tvoří základ narativního (po)rozumění. Třetí část nabízí případovou studii jedné naratologické koncepce – poetiky narace Davida Bordwella. Poté na příkladě rozboru jednoho filmu představuje analytické možnosti neoformalistického přístupu k filmové naraci.“ M. Petříček

 

Odlozeny cas

Odložený čas

Mária Ferenčuhová: Odložený čas. Filmové pramene, historiografia, dokumentárny film. SFÚ 2009.
Kniha sa venuje možnostiam filmového zobrazovania s dôrazom na temporalitu filmových aktualít, respektíve dokumentárnych filmov a ich porovnaniu s charakteristikami a temporalitou písaného textu historických prác.