Pedagogička KAS Zuzana Mojžišová píše do rôznych periodík texty o filme a literatúre, venuje sa odbornej a jazykovej apretácii, je šéfkou študentského časopisu Frame a autorkou beletristických knižiek a odbornej publikácie Premýšľanie o filmových Rómoch. Jej najnovšia knižka je zbierkou uverejnených filmových recenzií.

O ĽUĎOCH A SNOCH (FILMOVÉ RECENZIE)

Knižka – v troch kapitolách (O slovenských filmoch, O českých filmoch, O zahraničných filmoch) – predstavuje chronologicky zoradený výber z autorkiných filmových recenzií z rokov 2009 až 2016, ktoré boli uverejňované najmä v časopise .týždeň a mesačníku film.sk.
Vydali OZ FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie a Vysoká škola múzických umení v Bratislave roku 2016.
Publikácia bola vydaná s finančným príspevkom Audiovizuálneho fondu.

OBSAH
Martin Šulík: List namiesto úvodu
Chvála recenzie
O slovenských filmoch
O českých filmoch
O zahraničných filmoch

„Odvtedy sa všeličo zmenilo a Tvoja kniha je toho dôkazom. Vlastne sú to stručné súkromné dejiny kinematografie posledného desaťročia. Tvoje recenzie dokumentujú, že s oživením pôvodnej tvorby došlo aj k obnoveniu základných funkcií filmovej kritiky. Slovenské kritičky a kritici prelomili mlčanie ako František Nebojsa z Werichovej poviedky, ktorý na otázku, prečo celé roky neprehovoril, odpovedal: ´Nebolo o čom.´“
(z úvodu Martina Šulíka)

„Cestou z projekcie nového slovenského filmu Marhuľový ostrov som si spomenula na báseň Jana Skácela o Južnej Morave, v mnohom pripomínajúcej krajinu toho filmu: Ať se kdo chce rýpe v našich vinách, / překrásné jsou noci na rovinách, / když sládne marhule / a v polích tvrdne rež. / Když noc je vysoká, když z noční šibenice / viselec visí, / obral u silnice / o lásku člověka a visí pro krádež. Aj v príbehu debutujúceho scenáristu Petra Lipovského, celovečerne debutujúceho režiséra Petra Bebjaka, kameramana Martina Žiarana, hudobného skladateľa Juraja Dobrakova (a mnohých ďalších) je leto na dolniackych rovinách plnokrvné a prežiarené, marhule dozrievajú a menia sa na pálenku, sú v ňom aj ľudia, ktorým ukradli lásku, je v ňom i vina a zápas s ňou, napokon aj ten obesenec. A podobná atmosféra smutnej a horúcej uhrančivej náklonnosti, jej začiatkov i koncov.
Je leto a na pláži prímestského bagroviska sa spustí prudká búrka. Plavkáči chmatajú po dekách a taškách a bežia sa schovať pred prívalom z oblohy. Jolana si nájde úkryt v tuneli nad cestou. Chveje sa od zimy. Prichádza záchranca (György Cserhalmi) v starom malom nákladiaku, dosť hlučnom, ale suchom. Na korbe sú prázdne debničky od ovocia, v záchrancovom srdci zabudnutá iskrička vášnivej lásky, ktorú sa na prvý pohľad zamilovanej Jolane podarí rozdúchať do plameňa. V jej kalendári, zavesenom v panelákovej kuchyni, sa nad sebou ako veža začínajú vŕšiť omamne blažené srdiečka, značky uskutočnených zaľúbených stretnutí, spolu prežitých dní. Kam vedie tá veža? Do neba?“
(z recenzie Príbeh z juhu o filme Marhuľový ostrov)