(26. 7. 1922, Bystré) Slovenský scenárista, dramaturg, spisovateľ, výtvarník a prekladateľ. Už po maturite mu v Slovenskom rozhlase uviedli dve pôvodné hry a ďalšie úpravy literárnych diel (1940). Vyštudoval filozofickú fakultu na Slovenskej univerzite v Bratislave (1944), po skončení vojny pracoval ako redaktor v denníku Národná obroda, pokračoval v štúdiu v Paríži. V rokoch 1948 – 1972 pracoval na rôznych pozíciách v Slovenskej filmovej výrobe, v 50. rokoch sa realizovala jeho adaptácia Kalinčiakovej Reštavrácie (Zemianska česť, V. Bahna 1957), po úspechu ďalšieho námetu Pieseň o sivom holubovi (S. Barabáš 1961) sa stal vedúcim dramaturgom I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov na Kolibe, ktorá zásadnou mierou ovplyvnila kvalitu produkcie 60. rokoch a vyprodukovala odvážne, až experimenálne diela režisérov: Š. Uhra, P. Solana, E. Grečnera, L. Laholu, A. Robbe-Grilleta, J. Jakubiska, E. Havettu, O. Krivánka a i. Vďaka jeho iniciatíve vznikli filmy vo francúzskej (Muž, ktorý luže; Eden a potom; Kráľovská poľovačka; Vtáčkovia, siroty a blázni), nemeckej (Sladký čas Kalimagdory) a talianskej koprodukcii (Zbehovia a pútnici; Dovidenia v pekle, priatelia!). V roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený z práce a mal zákaz publikovať. Až do odchodu na dôchodok (1987) pracoval v Slovenskej národnej galérii. Od roku 1965 je členom patafyzického hnutia v Paríži, od roku 1977 členom surrealistickej skupiny v Československu. Je autorom viacerých kníh (Predná hliadka, Nezabúdanie a i.) a prekladov z francúzskej beletrie aj filmovej literatúry. V roku 2007 vyšla monografia Juraja Mojžiša Albert Marenčin – filmár na križovatkách času.


ALBERT MARENČIN